Únia múzeí v prírode (ÚMP), ktorá pracuje pod Zväzom múzeí na Slovensku, považuje za potrebné reagovať na medializované informácie o pripravovanom investičnom zámere výstavby amfiteátra a vyhliadkovej veže v areáli Múzea slovenskej dediny v Martine. Predmetom našej reakcie je spôsob prípravy obstarávania bez zapojenia širokej a odbornej verejnosti. Samotná potreba rozvoja múzeí v prírode a ich atraktivity pre verejnosť je dôležitým cieľom, no prvoradým cieľom múzeí v prírode je ochrana objektov, zachovanie kontinuity odborného poznávania a dosiahnutie maximálnej autenticity expozície.
ÚMP dlhodobo upozorňuje na kritický investičný deficit v oblasti základnej údržby a ochrany expozičných objektov tradičnej architektúry, ktoré sú nosným obsahom múzeí v prírode. ÚMP ako aj samotné vedenie Slovenského národného múzea v Martine v minulosti upozorňovalo na to, že v Múzeu slovenskej dediny sa nachádzajú desiatky objektov v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave, vrátane rozobratých alebo dlhodobo neudržiavaných stavieb, ktorých obnova je z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov opakovane odkladaná. V tomto kontexte považujeme presúvanie finančných prostriedkov na nové projektové prípravy pre stavebné zásahy, ktoré sú v prípade vyhliadkovej veže len akousi “atrakciou”, za problematické a odborne neobhájiteľné bez predchádzajúceho systematického riešenia základného investičného dlhu.
Všeobecným konsenzom odborníkov v oblasti múzeí v prírode je, že takéto prvky by nemali byť dominantné, ideálne by vôbec nemali zasahovať do expozície múzea, ktorú okrem expozičných objektov, ich súborov a zbierkových predmetov tvorí aj kultúrna krajina, vrátane terénnych prvkov a zelene. Únia múzeí v prírode kategoricky odmieta, že by výstavba vyhliadkových veží bola „európskym prozápadným trendom v rozvoji múzeí v prírode“. Napríklad spomínaná vyhliadková veža v Rožnove pod Radhoštěm bola postavená po konzultácii so zostavovateľmi expozícií, mimo samotného areálu, podľa viac než storočného projektu slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Svojím umiestnením architektonicky dotvára koncepciu prezentácie viacerých sídelných foriem.
V kontexte expozície, ktorej cieľom je prezentovať autentický ráz tradičnej architektúry Slovenska, ide o koncepčne neukotvený zásah, ktorý oslabuje výpovednú hodnotu expozície a pôsobí ako nevhodný bez historickej opory.
Múzeum slovenskej dediny bolo koncipované ako vedecko-prezentačný koncept dokumentujúci vývoj tradičnej architektúry celého Slovenska v historickom, sociálnom a kultúrnom kontexte, v úzkom vzťahu k prírodnému prostrediu. Tento koncept je založený na súhre krajiny a architektúry, na čitateľnosti historických sídelných štruktúr a autentickej mierke priestoru. Každý nový zásah do areálu by mal byť posudzovaný v nadväznosti na desaťročia budovanú koncepciu a nie len na základe trendov návštevnosti či porovnania s inými zahraničnými skanzenmi, ktoré vznikali v odlišných historických, krajinárskych a metodických podmienkach.
Za mimoriadne problematický považujeme aj spôsob obstarávania projektovej dokumentácie bez otvorenej odbornej a architektonickej diskusie. Nezverejnené alebo obmedzené formy obstarávania zásadne zužujú možnosť zapojenia odborníkov z oblasti etnológie, pamiatkovej ochrany, krajinnej architektúry, múzejnej prezentácie a ochrany tradičných stavebných technológií. Takýto postup oslabuje transparentnosť procesu a zároveň ochudobňuje výsledok o kvalifikovanú odbornú polemiku, ktorá je pri zásahoch do národne významných múzejných areálov nevyhnutná.
Únia múzeí v prírode opakovane zdôrazňuje, že rozvoj múzeí v prírode musí byť postavený na princípe odbornosti, pričom najdôležitejšia je ochrana expozičných objektov a areálov, ktorá tvorí samotnú podstatu vzniku múzeí v prírode a na ňu nadväzuje prezentácia. Bez systematickej, pravidelne financovanej preventívnej údržby a obnovy objektov tradičnej architektúry sa aj tie najatraktívnejšie nové projekty stanú len krátkodobým riešením, ktoré v konečnom dôsledku prehĺbi existujúci investičný dlh.
